Bulharsko sa behom niekoľkých posledných rokov stalo opäť turistickým cieľom mnohých slovenských turistov.
Kostru Bulharska tvorí velké pohorie oddelujúce od seba rozsiahle nížiny a kotliny.
V dĺžke 550 km so stredom zeme od hraníc Srbska rovnobežne až takmer k Čiernemu moru sa tiahne Balkánske pohorie, dosahujúce výšku 2376 (Botev), prerušené len kaňonom rieky Iskar.
Na sever klesá do rozlahlej nížiny pozdĺž hraničného Dunaja. Na juh prechádza cez nižšie pohorie Stredna Gora do úrodnej Hornotráckej nížiny v povodí rieky Marica.
Celý juhozápad je obklopený horami: masív Vitoša (2290 m), kryštalické pohorie Rila s najvyšším vrcholom Balkánu Musala (2925 m), vápencové pohorie Pirin (2915 m) a rozsiahle zalesnené Rodopy (2191 m),tiahnúce sa pozdĺž hraníc s Gréckom.
Ďalšie pohorie (až 2252 m vysoké) sa tiahne za údolím rieky Struma na srbskej a macedónskej hranici. Hlavné mesto Sofia leží na náhornej plošine spojujúcej pohorie Balkán a Vitoša.
Na východe sa rozkladá väčsia nížina iba v okolí Burgaského zálivu Čierneho mora.
Juh a východ má stredomorské podnebie s teplými suchými letami a miernymi vlhkými zimami. Najmenej zrážok má Dobrudža a Trácka nížina. Sever a západ je kontinentálnejší s chladnejšími zimami.
Prevažne listnaté lesy pokrývajú tretinu územia, na juhovýchode rastú krovité makchie. Zverina je obohatená najmä o plazy (korytnačky) a hmyz.
